Naša história, náš príbeh a my/ Our history, our story and us.
Slováci v Austrálii boli vždy jedna z menších skupín emigrantov. Prvý Slovák, ktorý sa v archívoch spomína je slovenský misionár z dedinky Malý Slavkov, Jakub Longa. Prišiel do Adelaide, Južnej Austrálie, v roku 1888 a odtiaľ odišiel na misiu v Daly River, blízko Darwinu. Rôzne prúdy migrantov prišli v priebehu 20. storočia. Prvá, väčšia skupina Slovákov 160 Slovákov nastúpila 29. februára 1928 v prístave Bremen na loď Koln. Najpočetnejšia po 2. svetovej vojne, tiež veľká skupina prišla po sovietskej invázii Československa v roku 1968 a v rokoch 1979 – 1989. Príchod povojnovej vlny utečencov, keď už prevládali politické dôvody vysťahovania nad ekonomickými, cítila potrebu organizácie vo svojej komunite v Austrálii. Myšlienka na založenie Združenia austrálskych Slovákov (ZAS) sa zrodila na Vianoce 1949 v dome pána Čobanova a zrealizovala sa cez Veľkú noc v apríli 1950 v dome pána Janduru, neskôr vo YMCA Sydney, kde prebiehali voľby. Na tomto stretnutí sa zúčastnili aj Slováci z Viktórie, Queenslandu, neskôr aj z Južnej Austrálie, Západnej Austrálie a Tasmánie.
Prvý predseda ZAS bol Dr. Ladislav Chlumecký, podpredsedovia Dr. Pavol Hrtús-Jurina z Južnej Austrálie a K. Galvánek, tajomník J. Sečanský a redaktor Štítu Juraj Čobanov. ZAS navrhlo vydávanie vlastného tlačového orgánu. Jeho prvé číslo vyšlo 8. júna 1950 pod názvom Štít (neskôr premenovaný na Slovenský Štít) a tu jasne deklarovalo svoju orientáciu. Boli tu publikované hlavné programové ciele ZAS-u. Zjednotenie slovenského politického exilu, slovenská štátna nezávislosť, reprezentácia života tunajších Slovákov, organizačné záležitosti). Táto orientácia sa zmenila po roku 1989. Združenie austrálskych Slovákov vo Viktórii (ZASV) nebolo v roku 1950 veľmi aktívne, a preto si na výročnú členskú schôdzu 18. 8. 1951 pozvali tajomníka J. Sečanského zo Sydney. Vo svojom príhovore pripomenul potrebu tejto organizácie ako platformu pre spoluprácu medzi Slovákmi a austrálskou vládou,ale tiež s ostatnými národnostnými menšinami.
Združenie sa organizovalo spolu s cirkevnými oslavami pri katolíckom kostole. Prvý slovenský kňaz prišiel po Vianociach 1953 zo Sydney. Rev. Štefan Senčík žil v Hawthorn. S jeho príchodom ožil nielen duchovný život (konali sa slovenské omše v kostole Sv. Moniky vo Footscray), ale aj kultúrny a spoločenský život. Spevácky zbor mladých, nacvičoval u pani Leontíny Kráľovej, v dome pána Ondreja Bandu, prvého predsedu ZASV nacvičovala folklórna skupina – Beseda slovenské tance. Športoví nadšenci sa stretávali v Slovenskom ping-pongovom klube a v tenisovom klube v Royal Park . Toto obdobie bolo veľmi bohaté na spoločenské aktivity aj vďaka talentu Rev. Štefana Senčíka.
Dôležitá udalosť v melbournskej slovenskej komunite bolo aj prijatie Slováka Petra Razgu do Policajných zložiek štátu Viktória po skončení Policajnej akadémie v roku 1956. Bol prvý policajt z národnostnej menšiny (nie Brit).
Situácia sa zmenila po auguste 1968 s príchodom slovenských utečencov do Austrálie.
Počas tohto obdobia veľa austrálskych Slovákov mohlo prvýkrát navštíviť Slovensko. Kongresy austrálskych Slovákov boli založené v roku 1971. Tu vznikla myšlienka na celkové veľké stretnutie Slovákov. Dve významné udalosti ovplyvnili vznikajúci slovenský spolok v Melbourne – v roku 1978 bol kongres otvorený Federálnym ministrom pre prisťahovalectvo a etnické záležitosti – prvýkrát na etnickej udalosti. Privítal viac ako 600 účastníkov, pozrel si výstavu slovenských umelcov a zúčastnil sa bohatého galakoncertu.
V roku 1991 sa kongres znovu konal v Melbourne za účasti dvoch slovenských politikov – Jána Klepáča a Milana Kňažka. Posledné dva kongresy sa konali v roku 2005 v Adelaide a 2008 v Melbourne. Účasť sa rokmi znižovala, keďže prestali plniť pôvodný účel. Zmena politického systému a následné stretnutia krajanov poriadané na Veľvyslanectve Slovenskej republiky v Canberre ich nahradili. Ďalšie aktivity ZASV bola organizácia Letných táborov pre deti, tanečné zábavy, pikniky, víkendové výlety autobusom, semináre a iné. V roku 2006 skupina nadšencov pod vedením Terky Královej začala nacvičovať prvú z troch úspešných divadelných hier – Kubo od Jozefa Holého, nasledovalo Dobrodružstvo pri obžinkoch Jána Palárika a Čaj u pána senátora Ivana Stodolu. Všetky tri predstavenia mali veľký úspech a videli ich aj Slováci v Sydney.
Zmena demografie slovenských prisťahovalcov, možnosť cestovať na Slovensko a aj iné príčiny spôsobili zníženie záujmu najprv o poriadanie zábav, neskôr o spoločné výlety. Bolo potrebné zmeniť smerovanie organizácie alebo zaniknúť. V roku 2011 si nový výbor dal za úlohu založenie slovenskej školy pre deti a dospelých, ale aj pokračovanie aktivít minulého výboru. Neskôr začal vydávať bulletin informácií o živote slovenskej komunity, ale aj informácie o úspešných Slovákoch doma a vo svete – Slovenské zvesti.
Združenie sa zúčastňuje na aktivitách iných krajanských organizácií – Slovenský spoločenský klub v Lavertone, Sokol Melbourne, Šumava Belgrave. Pravidelne máme stánky na festivale Čechov a Slovákov VodaFest a Jarmok. Slovenská škola Slovenská detská beseda je riadená ZASV a je registrovaná Komunitné jazyky Austrália (Community Languages Australia) a akreditovaná Odborom školstva štátu Viktoria (Department of Education and Training). Pravidelné školské tábory na Phillip Island sú populárne pre slovenské rodiny z Viktórie, ale aj zo Sydney a Canberry
Predsedovia/ Presidents
Bardy L., Banda A., Kašarik Š., Gornal Š., Fecko F., Urban M., Brokeš J., Kral T., Fletcher M., Kapusta M, L. Pajánk